Srbi, ktorí žili na území dnešného chorvátskeho štátu od 16. storočia,
odmietli v júni 1991 vyhlásenie nezávislosti Chorvátska a v decembri
toho istého roku vytvorili vlastný štátny útvar – Republiku Srbskú
Krajinu. Týmto krokom prakticky rozdelili Chorvátsko na dve časti.
Operáciu Búrka spustila chorvátska armáda niekoľko hodín po tom, čo
stroskotali rokovania medzi Záhrebom a vedením krajinských Srbov, ktorí
odmietli plán autonómie v rámci Chorvátska. Vojenská operácia sa začala
krátko pred svitaním 4. augusta 1995, keď sa chorvátska armáda prehnala
cez líniu prímeria, na ktorej hliadkovali vojaci OSN.
Územie celej krajiny získal Záhreb späť už 7. augusta. Štyri roky mali
Srbi na území Chorvátska svoj samozvaný štátny útvar, ktorý prestal po
štyroch dňoch bojov existovať.
Na ofenzíve chorvátskych síl, ktorým velil generál Ante Gotovina, sa
podieľalo približne 130 000 vojakov. Záhreb nasadil 350 tankov, 605
obrnených vozidiel a dve desiatky lietadiel. Podľa vojenských analytikov
Chorvátom poskytli výcvik americkí poradcovia a napriek medzinárodnému
zbrojnému embargu uvalenému na celú bývalú Juhosláviu zbrane získali aj
od obchodníkov z bývalého Sovietskeho zväzu. Krajinskí Srbi mali
k dispozícii viac ako 35 000 vojakov.
Podľa OSN o život prišlo najmenej 150 civilistov a stovky srbských domov
bolo vyrabovaných, vyhodených do vzduchu alebo vypálených. Väčšina
krajinských Srbov utiekla pred chorvátskymi vojskami – Belehrad hovorí
o vyše 250 000 utečencoch. Avšak chorvátske a srbské zdroje sa pokiaľ
ide o počty mŕtvych, zranených a vyhnaných značne líšia. Pri postupe
chorvátskych jednotiek cez líniu prímeria zahynuli traja vojaci mierovej
jednotky OSN.
Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu, ktorý označil
operáciu Búrka za spoločnú kriminálnu akciu zameranú na etnické
vyčistenie chorvátskeho územia od Srbov, odsúdil 15. apríla 2011 Anteho
Gotovinu na 24 rokov väzenia za vojnové zločiny proti srbskému
obyvateľstvu počas operácie Búrka.
O rok nato, 16. novembra 2012, ho však spolu s ďalším chorvátskym
generálom, Mladenom Markačom (vo väzení si mal odsedieť 18 rokov),
odvolací senát oslobodil od obvinení za podiel na vyháňaní a smrti
chorvátskych Srbov a nariadil ich okamžité prepustenie na slobodu.
Na generálov čakalo na Námestí bána Jelačiča v centre Záhrebu po ich prílete z Haagu asi 50 000 ľudí.
Operácia Búrka zostáva aj v súčasnosti citlivou a emotívnou témou vo
vzájomných vzťahoch medzi Záhrebom a Belehradom, pričom staré jazvy
pretrvávajú. Chorváti sú na túto operáciu hrdí a všeobecne ju vnímajú
ako úspešné zavŕšenie chorvátskej vojny za nezávislosť.
Záhreb vyhlásil 5. august, teda deň dobytia mesta Knin – metropoly
Republiky Srbská Krajina – za štátny sviatok Deň víťazstva. Naopak, v
Srbsku je rovnaký deň vyhlásený za Deň smútku.